{"id":5153,"date":"2026-09-20T07:42:51","date_gmt":"2026-09-20T07:42:51","guid":{"rendered":"https:\/\/crystals.rocks\/"},"modified":"2026-09-20T07:43:34","modified_gmt":"2026-09-20T07:43:34","slug":"ferropericlase","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/crystals.rocks\/sk\/article\/ferropericlase\/","title":{"rendered":"Ferroperiklas"},"content":{"rendered":"
\n
\n
\n
\n
\n

Ferroperikl\u00e1z je miner\u00e1l oxidu magn\u00e9zia a \u017eeleza s v\u0161eobecn\u00fdm zlo\u017een\u00edm zn\u00e1zornen\u00fdm ako (Mg,Fe)O<\/strong>Patr\u00ed k skupine periklasy a tvor\u00ed s\u00favisl\u00fa rie\u0161enie medzi bohat\u00fdm na magn\u00e9zium periklasom, MgO, a bohat\u00fdm na \u017eelezo w\u00fcstitom, FeO. V jej \u0161trukt\u00fare sa Fe\u00b2\u207a nahr\u00e1dza za Mg\u00b2\u207a v ekvivalentn\u00fdch dvojvalentn\u00fdch kat\u00f3dov\u00fdch miestach, \u010do umo\u017e\u0148uje zmeni\u0165 zlo\u017eenie pod\u013ea relat\u00edvnych mno\u017estiev magn\u00e9zia a \u017eeleza. N\u00e1zov feroperiklasa sa obvykle pou\u017e\u00edva pre \u017eelezn\u00e9 \u010dleny tohto syst\u00e9mu, najm\u00e4 zlo\u017eenia, v ktor\u00fdch zost\u00e1va magn\u00e9zium hlavn\u00fdm komponentom.<\/p>\n

Ferroperiklas kry\u0161t\u00e1luje v kubick\u00fd kry\u0161t\u00e1lov\u00fd syst\u00e9m<\/strong> a m\u00e1 rovnak\u00fa z\u00e1kladn\u00fa \u0161trukt\u00faru ako periklas. Jeho zlo\u017eenie a fyzik\u00e1lne vlastnosti sa m\u00f4\u017eu zna\u010dne meni\u0165 s rast\u00facim obsahom \u017eeleza. Preto\u017ee Mg\u00b2\u207a a Fe\u00b2\u207a maj\u00fa r\u00f4zne iontov\u00e9 polomery, n\u00e1hrada \u017eelezom ovplyv\u0148uje parametre ako rozmery jednotkovej mrie\u017eky, hustota, optick\u00e9 vlastnosti a pru\u017en\u00e9 spr\u00e1vanie. Miner\u00e1l je zvy\u010dajne tmavosiv\u00fd, hnido\u0161ed\u00fd, zeleno\u0161ed\u00fd alebo skoro \u010dierny, hoci jeho vzh\u013ead sa m\u00f4\u017ee meni\u0165 pod\u013ea zlo\u017eenia, ve\u013ekosti zrn, inkl\u00fazi\u00ed a alter\u00e1cie.<\/p>\n

\"ferroperiklas\"
ferroperiklas<\/figcaption><\/figure>\n

Prirodzene feroperiklase je spojen\u00e9 najm\u00e4 s vysokotlak\u00fdmi geologick\u00fdmi prostrediami. Bolo identifikovan\u00e9 v ur\u010dit\u00fdch metamorfn\u00fdch skal\u00e1ch vytvoren\u00fdch za extr\u00e9mnych tlakov\u00fdch podmienok a ako zahrnutia v diamantoch, ktor\u00e9 vznikli vo ve\u013ek\u00fdch h\u013abkach v Zemi. Feroperiklase sa tie\u017e rozpozn\u00e1va ako miner\u00e1lna f\u00e1za, ktor\u00e1 m\u00f4\u017ee vznikn\u00fa\u0165 za tlakovo- teplotn\u00fdch podmienok spodnej pl\u00e1\u0161\u0165ovej oblasti. Jej v\u00fdskyt v t\u00fdchto prostrediam odr\u00e1\u017ea stabilitu oxidov Mg\u2013Fe za podmienkach v\u00fdrazne odli\u0161n\u00fdch od t\u00fdch na povrchu Zeme.<\/p>\n

Slo\u017eenie feroperiklasu nie je v\u017edy pevne stanoven\u00e9 na jednu pomer Mg:Fe. Namiesto toho sa magn\u00e9zium a \u017eelezo m\u00f4\u017eu navz\u00e1jom nahradi\u0165 v r\u00e1mci \u0161\u00edrky slo\u017een\u00ed, a presn\u00e1 chemick\u00e1 zlo\u017eka z\u00e1vis\u00ed od geologick\u00e9ho prostredia, v ktorom sa miner\u00e1l vytvoril. V pr\u00edrodn\u00fdch vzork\u00e1ch sa m\u00f4\u017eu tie\u017e vyskytova\u0165 men\u0161ie mno\u017estv\u00e1 in\u00fdch prvkov cez \u010fal\u0161ie n\u00e1hrady. Preto je feroperiklas najlep\u0161ie op\u00edsan\u00fd svojou chemickou zlo\u017ekou spolu so svojimi \u0161truktur\u00e1lnymi vlastnos\u0165ami, a nie len farbou.<\/p>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n

\n
\n

Historia a objavovanie feroperiklasu<\/h2>\n

Ferroperikl\u00e1z sa v\u0161eobecne nepova\u017euje za druh miner\u00e1lu s jednou pevnej kompoz\u00edciou v tom istom zmysle ako perikl\u00e1z alebo w\u00fcstit. N\u00e1zov ozna\u010duje materi\u00e1l obsahuj\u00faci \u017eelezo vo vn\u00fatri syst\u00e9mu tuh\u00fdch roztokov MgO\u2013FeO. Vz\u0165ah medzi magnez\u00edm bohat\u00fdm perikl\u00e1zom a \u017eelezom bohat\u00fdm w\u00fcstitom bol u\u017e dlho zn\u00e1my prostredn\u00edctvom experiment\u00e1lnych \u0161t\u00fadi\u00ed syst\u00e9mu Mg\u2013Fe\u2013O, zatia\u013e \u010do prirodzene vyskytuj\u00face sa ferroperikl\u00e1z bolo nesk\u00f4r identifikovan\u00e9 v geologick\u00fdch materi\u00e1loch s vysok\u00fdm tlakom.<\/p>\n

Mineralogick\u00e9 rozdiel je zalo\u017een\u00fd predov\u0161etk\u00fdm na chemickom zlo\u017een\u00ed a kry\u0161t\u00e1lovej \u0161trukt\u00fare, nie na farbe alebo vonkaj\u0161om vzh\u013eade. Perikl\u00e1z m\u00e1 ide\u00e1lne zlo\u017eenie MgO, zatia\u013e \u010do w\u00fcstit m\u00e1 ide\u00e1lne zlo\u017eenie FeO. Medzi t\u00fdmito koncov\u00fdmi \u010dlenmi sa m\u00f4\u017eu Mg\u00b2\u207a a Fe\u00b2\u207a navz\u00e1jom nahradi\u0165 v rovnakom \u0161truktur\u00e1lnom polohy. Feroperikl\u00e1z teda predstavuje zlo\u017eenie s obsahom \u017eeleza, dominuj\u00faceho magn\u00e9zia v tomto \u0161ir\u0161om oxidovom syst\u00e9me. Prirodzen\u00fd feroperikl\u00e1z bol spr\u00e1vovan\u00fd zo viacer\u00fdch vysokotlak\u00fdch prostred\u00ed. Jednou z lep\u0161ie zn\u00e1mych v\u00fdskytov je ako miner\u00e1lna inkl\u00fazia v diamantoch, kde aspo\u0148 inkl\u00fazie m\u00f4\u017eu zachova\u0165 miner\u00e1ly, ktor\u00e9 sa vytvorili alebo sa vyrovnali pri h\u013abke vo vn\u00fatri zemsk\u00e9ho pl\u00e1\u0161\u0165a. Feroperikl\u00e1z bol tie\u017e identifikovan\u00fd v materi\u00e1loch vysokotlakovej metamorf\u00f3zy a in\u00fdch geologick\u00fdch prostrediam, kde podmienky tlaku a teploty umo\u017e\u0148uj\u00fa stabilitu oxidov magneza a \u017eeleza.<\/p>\n

Slo\u017eenie feroperiklasu m\u00f4\u017ee poskytn\u00fa\u0165 inform\u00e1cie o podmienkach, za ktor\u00fdch sa jednotliv\u00fd vzorka vytvorila alebo n\u00e1sledne vyrovnala. Relat\u00edvne zlo\u017eenie magn\u00e9zia a \u017eeleza je ovplyvnen\u00e9 teplotou, tlakom, f\u00fagou kysl\u00edka a zlo\u017een\u00edm okolit\u00e9ho s\u00faboru miner\u00e1lov. V d\u00f4sledku toho je chemick\u00e1 anal\u00fdza norm\u00e1lne potrebn\u00e1 na presn\u00e9 charakterizovanie feroperiklasu, najm\u00e4 pri rozli\u0161ovan\u00ed od kompozi\u010dne pr\u00edbuzn\u00fdch \u010dlenov syst\u00e9mu periklas-w\u00fcstit.<\/p>\n

Formovanie a geologick\u00e9 v\u00fdskyt feroperiklasu<\/h2>\n

Ferroperiklas vznik\u00e1 za podmienok, kedy sa magn\u00e9zium a \u017eelezo vyskytuj\u00fa spolu v syst\u00e9me bohatom na oxidy a podmienky tlaku a teploty zvyhovuj\u00fa stabilite kubick\u00e9ho oxidu Mg\u2013Fe. Jeho zlo\u017eenie je ur\u010den\u00e9 pomerom Mg a Fe dostupn\u00fdm po\u010das tvorby, ako aj teplotou, tlakom a fugacitou kysl\u00edka. V redukuj\u00facich podmienkach je \u017eelezo \u010dasto pr\u00edtomn\u00e9 hlavne ako Fe\u00b2\u207a, \u010do umo\u017e\u0148uje jeho priamu n\u00e1hradu za Mg\u00b2\u207a v \u0161trukt\u00fare periklasy. Zmeny fugacity kysl\u00edka m\u00f4\u017eu meni\u0165 pomer \u017eeleza ako Fe\u00b2\u207a alebo Fe\u00b3\u207a a t\u00fdm ovplyvni\u0165 stabilitu a zlo\u017eenie oxidovej asambleje.<\/p>\n

V vysokotlakov\u00fdch metamorfn\u00fdch prostrediam sa feroperiklas m\u00f4\u017ee vyvin\u00fa\u0165 prostredn\u00edctvom reakci\u00ed zapo\u010diat\u00fdch s Mg-bohat\u00fdmi kremi\u010dnanov\u00fdmi min\u00e9ralkami a \u017eelezn\u00fdmi f\u00e1zami. Pri dostato\u010dne vysokom tlaku sa min\u00e9ralky stabiln\u00e9 na men\u0161\u00edch h\u013abkach zemsk\u00e9ho kruste a hornom pl\u00e1\u0161ti m\u00f4\u017eu premeni\u0165 na assembl\u00e1ge obsahuj\u00face feroperiklas. Jeho pr\u00edtomnos\u0165 teda z\u00e1vis\u00ed nielen od celkovej zlo\u017eenia horniny, ale aj od tlakovo-teplotn\u00e9ho po\u010dtu, ktor\u00fd hornina pre\u0161la. Ve\u013ekos\u0165 zrn m\u00f4\u017ee by\u0165 od mikroskopick\u00fdch kry\u0161t\u00e1lov po inkl\u00fazie uzatvoren\u00e9 v in\u00fdch min\u00e9ralk\u00e1ch, pod\u013ea geologick\u00e9ho prostredia.<\/p>\n

Ferroperiklase je zn\u00e1my aj z diamantov, ktor\u00e9 vznikli v ve\u013ek\u00fdch h\u013abkach vo vn\u00fatri Zeme. Ke\u010f sa ferroperiklase vyskytuje ako zahrnutie uzatvoren\u00e9 diamantom, okolit\u00fd diamant m\u00f4\u017ee chr\u00e1ni\u0165 zahrnutie pred nesk\u00farou zmenou po\u010das jeho prepravy k povrchu. Tak\u00e9to zahrnutia m\u00f4\u017eu zachova\u0165 chemick\u00e9 a \u0161truktur\u00e1lne inform\u00e1cie o vysokotlakom prostred\u00ed, v ktorom vznikli alebo sa vyrovnali. V t\u00fdchto vzork\u00e1ch sa ferroperiklase \u010dasto vyskytuje spolu s in\u00fdmi miner\u00e1lmi charakteristick\u00fdmi pre hlbok\u00e9 asamblee mant\u00edky.<\/p>\n

Miner\u00e1l sa m\u00f4\u017ee vyskytova\u0165 aj v experiment\u00e1lne produkovanej vysokotlakovej assembl\u00e1ci\u00e1ch, kde s\u00fa pou\u017eit\u00e9 kontrolovan\u00e9 tlak, teplota a oxida\u010dn\u00fd potenci\u00e1l k vy\u0161etreniu syst\u00e9mu MgO\u2013FeO. Experiment\u00e1lne \u0161t\u00fadie ukazuj\u00fa, \u017ee zlo\u017eenie a fyzik\u00e1lne vlastnosti feroperiklasu sa menia s tlakom, teplotou a obsahom \u017eeleza. Tieto vz\u0165ahy s\u00fa u\u017eito\u010dn\u00e9 pri interpret\u00e1cii pr\u00edrodn\u00fdch vzoriek, najm\u00e4 t\u00fdch z vysokotlakov\u00fdch skal a hlbok\u00fdch p\u00f4vodu miner\u00e1lnych inkl\u00fazi\u00ed.<\/p>\n

\n
\n
\n
\n
\n

Kristalick\u00e1 \u0161trukt\u00fara feroperiklasu<\/h2>\n

Ferroperiklas m\u00e1 kubick\u00e1 kry\u0161t\u00e1lov\u00e1 \u0161trukt\u00fara<\/strong> charakteristika syst\u00e9mu periklas\u2013w\u00fcstita. Jej \u0161trukt\u00fara je zalo\u017een\u00e1 na kry\u0161t\u00e1lovej \u0161trukt\u00fare kamennosolnej alebo NaCl-type, v ktorej ani\u00f3ny kysl\u00edka tvoria \u00fazko zaplnen\u00fd r\u00e1mec a dvojvalentn\u00e9 kat\u00f3dy zauj\u00edmaj\u00fa oktaedricky s\u00faraden\u00e9 miesta medzi nimi. Hov\u00e4dz\u00ed a \u017eelezo s\u00fa rozlo\u017een\u00e9 nad rovnak\u00fdm kry\u0161talografick\u00fdm kationtov\u00fdm miestom, tak\u017ee \u0161trukt\u00fara m\u00f4\u017ee zah\u0155\u0148a\u0165 zmeny pomeru Mg:Fe bez potreby in\u00e9ho z\u00e1kladn\u00e9ho \u0161truktur\u00e1lneho r\u00e1mca.<\/p>\n

\"feroperlazit
feroperlazit (3)<\/figcaption><\/figure>\n

Ide\u00e1lna \u0161trukt\u00fara sa teda d\u00e1 op\u00edsa\u0165 ako pole kat\u00f3diov Mg\u00b2\u207a a Fe\u00b2\u207a obklopen\u00fdch \u0161iestimi at\u00f3mami kysl\u00edka. Ka\u017ed\u00fd at\u00f3m kysl\u00edka je tie\u017e koordinovan\u00fd \u0161iestimi susedn\u00fdmi dvojvalentn\u00fdmi kat\u00f3dami. N\u00e1hrada Fe\u00b2\u207a za Mg\u00b2\u207a zmen\u00ed priemern\u00e9 rozmery \u0161trukt\u00fary, preto\u017ee Fe\u00b2\u207a m\u00e1 v\u00e4\u010d\u0161\u00ed iontov\u00fd polomer ako Mg\u00b2\u207a. S rast\u00facim obsahom \u017eeleza sa jednotkov\u00fd parametre a hustota zvy\u010dajne zvy\u0161uj\u00fa, zatia\u013e \u010do in\u00e9 fyzik\u00e1lne a pru\u017en\u00e9 vlastnosti sa menia pod\u013ea zlo\u017eenia.<\/p>\n

Tlak m\u00e1 v\u00fdznamn\u00fd vplyv na \u0161truktur\u00e1lnu chovanie feroperiklasu. Pri tlakoch relevantn\u00fdch pre spodn\u00fa srdcovinu Zeme, zvy\u010dajne sa \u017eelezn\u00fd oxid nach\u00e1dza v kubickom \u0161trukt\u00fare, ale elektronov\u00fd stav \u017eeleza m\u00f4\u017ee meni\u0165. V pr\u00edpade Fe\u00b2\u207a m\u00f4\u017ee nasta\u0165 tlakovo indukovan\u00fd prechod z vysok\u00e9ho spinu na n\u00edzky spin. T\u00e1to zmena zah\u0155\u0148a usporiadanie elektr\u00f3nov v \u017eeleznom i\u00f3ne, nie zmenu celkovej krystalickej symetrie, ale m\u00f4\u017ee ovplyvni\u0165 objem, hustotu, pru\u017enos\u0165 a in\u00e9 fyzik\u00e1lne vlastnosti miner\u00e1lu.<\/p>\n

Rozdelenie a elektronick\u00e9 spr\u00e1vanie \u017eeleza v feroperiklase sa m\u00f4\u017ee tie\u017e meni\u0165 s teplotou, tlakom a zlo\u017een\u00edm. Tieto faktory ovplyv\u0148uj\u00fa vz\u0165ah medzi kry\u0161t\u00e1lovou mrie\u017ekou a fyzik\u00e1lnymi vlastnos\u0165ami meran\u00fdmi v pr\u00edrodn\u00fdch alebo experiment\u00e1lne vyroben\u00fdch vzork\u00e1ch. Preto \u0161truktur\u00e1lne \u0161t\u00fadie feroperiklasy \u010dasto zoh\u013ead\u0148uj\u00fa ako jej zlo\u017eenie Mg\u2013Fe, tak tlakovo-teplotn\u00e9 podmienky, za ktor\u00fdch sa miner\u00e1l vytvoril alebo sa vyrovnal.<\/p>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n

\n
\n

Fyzik\u00e1lne a chemick\u00e9 vlastnosti feroperiklasu<\/h2>\n

Ferroperikl\u00e1z je zvy\u010dajne op\u00edsan\u00fd ako tmavosiv\u00fd, hnedosiv\u00fd, zelenosiv\u00fd alebo \u010dierny miner\u00e1l, hoci jeho vzh\u013ead sa men\u00ed pod\u013ea obsahu \u017eeleza, ve\u013ekosti zrn, ne\u010dist\u00f4t a stavu vzorky. Preto\u017ee prirodzen\u00e1 ferroperikl\u00e1z sa \u010dasto vyskytuje ako mal\u00e9 zrny alebo miner\u00e1lne inkl\u00fazie, dobre vyvinut\u00e9 makroskopick\u00e9 kry\u0161t\u00e1ly s\u00fa nezvy\u010dajn\u00e9. Jeho lesk je zvy\u010dajne sklenat\u00fd po podmetallick\u00fd a jeho prehliadnos\u0165 sa pohybuje od poloprieh\u013eadn\u00e9ho po neprieh\u013eadn\u00e9 pod\u013ea hr\u00fabky zrn a zlo\u017eenia.<\/p>\n

Chemick\u00e9 zlo\u017eenie feroperiklasu mo\u017eno vyjadri\u0165 v\u0161eobecne ako (Mg,Fe)O<\/strong>s Mg\u00b2\u207a a Fe\u00b2\u207a zauj\u00edmaj\u00fa hlavn\u00fd dvojvalentn\u00fd kat\u00f3dov\u00fd miesto. Relat\u00edvne mno\u017estvo \u017eeleza je premenn\u00e9, nie pevn\u00e9, a t\u00e1to zlo\u017ekov\u00e1 variabilita sp\u00f4sobuje spojit\u00fa zmenu niektor\u00fdch fyzik\u00e1lnych vlastnost\u00ed medzi zlo\u017eeniami bohat\u00fdmi na hor\u010d\u00edk a zlo\u017eeniami bohat\u00fdmi na \u017eelezo. Men\u0161ie prvky m\u00f4\u017eu tie\u017e vznikn\u00fa\u0165 cez \u010fal\u0161ie substit\u00facie, najm\u00e4 v pr\u00edrodn\u00fdch vzork\u00e1ch vytvoren\u00fdch za komplexn\u00fdch geologick\u00fdch podmienok.<\/p>\n

Hustota feroperiklasu sa zvy\u0161uje s rast\u00facou obsahom \u017eeleza, preto\u017ee Fe\u00b2\u207a je \u0165a\u017e\u0161\u00ed ako Mg\u00b2\u207a a m\u00e1 v\u00e4\u010d\u0161\u00ed ionick\u00fd polomer. Rozmery jednotkovej mrie\u017eky sa tie\u017e zvy\u010dajne zvy\u0161uj\u00fa, ke\u010f Fe\u00b2\u207a nahrad\u00ed Mg\u00b2\u207a. Tieto vz\u0165ahy poskytuj\u00fa u\u017eito\u010dn\u00e9 kompozi\u010dn\u00e9 indik\u00e1tory pri \u0161t\u00fadiu feroperiklasu pomocou rentgenovej difrakcie alebo in\u00fdmi analytick\u00fdmi met\u00f3dami. Av\u0161ak tlak a teplota m\u00f4\u017eu ovplyvni\u0165 meran\u00e9 \u0161truktur\u00e1lne parametre, tak\u017ee kompoz\u00edcia by nemala by\u0165 odvoden\u00e1 z jednej fyzik\u00e1lnej vlastnosti bez zoh\u013eadnenia geologick\u00fdch podmienok.<\/p>\n

Ferroperikl\u00e1s m\u00e1 vysok\u00fa teplotu tavenia a je stabiln\u00fd v \u0161irokom rozsahu tlaku a teplotn\u00fdch podmienok. Jeho fyzik\u00e1lne vlastnosti s\u00fa silne ovplyvnen\u00e9 tlakom, najm\u00e4 v vysokotlakov\u00fdch prostrediach, kde sa vyskytuj\u00fa prirodzen\u00e9 pr\u00edklady. Elastick\u00e9 vlastnosti, hustota, elektrick\u00e9 spr\u00e1vanie a in\u00e9 merate\u013en\u00e9 vlastnosti sa m\u00f4\u017eu meni\u0165 s koncentr\u00e1ciou \u017eeleza a tlakom. Spr\u00e1vanie Fe\u00b2\u207a pri stla\u010den\u00ed je zvl\u00e1\u0161\u0165 v\u00fdznamn\u00e9, preto\u017ee zmeny jeho elektr\u00f3nov\u00e9ho spinov\u00e9ho stavu m\u00f4\u017eu zmeni\u0165 fyzik\u00e1lne vlastnosti miner\u00e1lu bez zmeny jeho z\u00e1kladnej kubick\u00e9ho kry\u0161t\u00e1lov\u00e9ho \u0161trukt\u00fary.Z h\u013eadiska ch\u00e9mie ferroperikl\u00e1s patr\u00ed do oxidov\u00e9ho syst\u00e9mu MgO\u2013FeO. Pri dostato\u010dne oxida\u010dn\u00fdch podmienkach sa niektor\u00e9 \u017eelezo m\u00f4\u017ee vyskytova\u0165 v vy\u0161\u0161om oxida\u010dnom stave alebo ferroperikl\u00e1s sa m\u00f4\u017ee spolupres\u00fava\u0165 s in\u00fdmi \u017eelezn\u00fdmi oxidmi a silik\u00e1tov\u00fdmi miner\u00e1lmi. Preto skuto\u010dn\u00e1 chemick\u00e1 zlo\u017eka prirodzen\u00e9ho vzorky z\u00e1vis\u00ed od jej form\u00e1cie prostredia a n\u00e1slednej geologick\u00e9ho hist\u00f3rie. Kvantitat\u00edvna chemickej anal\u00fdzy je preto potrebn\u00e1 na ur\u010denie pomeru Mg\/Fe a identifik\u00e1ciu drobn\u00fdch prvkov\u00fdch substit\u00faci\u00ed.<\/p>\n

\n
\n
\n
\n
\n
\n
\n
\n
\n
\n
\n
\n
\n
\n
\n

Typy a druhy feroperiklasu<\/h2>\n

Ferroperikl\u00e1s nem m\u00e1 \u0161iroko uzn\u00e1van\u00fd s\u00fabor ofici\u00e1lne uznan\u00fdch odrodn\u00fdch druhov zalo\u017een\u00fdch na farbe alebo vzh\u013eade. Namiesto toho sa prirodzene vyskytuj\u00face materi\u00e1ly \u010dasto rozli\u0161uj\u00fa pod\u013ea ich chemick\u00e9ho zlo\u017eenia, najm\u00e4 v relat\u00edvnych mno\u017estv\u00e1ch hor\u010d\u00edka a \u017eeleza. Preto\u017ee Mg\u00b2\u207a a Fe\u00b2\u207a sa m\u00f4\u017eu navz\u00e1jom nahradi\u0165 v rovnakom \u0161truktur\u00e1lnom mieste, vzorky m\u00f4\u017eu preukazova\u0165 ve\u013ek\u00fa zlo\u017ekov\u00fa variabilitu, pri\u010dom si zachov\u00e1vaj\u00fa rovnak\u00fa kubick\u00fa kry\u0161t\u00e1lov\u00fa \u0161trukt\u00faru.<\/p>\n

    \n
  • Bohat\u00e9 magn\u00e9zium feroperiklas:<\/strong> Fe\u00b2\u207a je pr\u00edtomn\u00fd ako podriaden\u00fd komponent, pri\u010dom hor\u010d\u00edk zost\u00e1va dominantn\u00fdm dvojvalentn\u00fdm kat\u00f3nom. Tieto zlo\u017eenia sa bl\u00ed\u017eia koncov\u00e9mu \u010dlenu periklasy, MgO.<\/li>\n
  • Stredn\u00e1 feropericl\u00e1za:<\/strong> Magn\u00e9zium a \u017eelezo sa vyskytuj\u00fa v v\u00fdznamn\u00fdch mno\u017estv\u00e1ch, \u010d\u00edm vznikaj\u00fa zlo\u017eenia medzi periklasom a w\u00fcstitom. Fyzik\u00e1lne vlastnosti ako hustota a rozmery jednotkovej bunky sa menia pod\u013ea pomeru Mg:Fe.<\/li>\n
  • Bohat\u00e9 \u017eelezom feroperiklas:<\/strong> \u017delezo predstavuje v\u00e4\u010d\u0161\u00ed podiel z obsahu dvojvalentn\u00fdch kat\u00f3di\u00ed a zlo\u017eenie sa bl\u00ed\u017ei strane bohat\u0161ej na FeO v s\u00fastave MgO\u2013FeO.<\/li>\n
  • Slo\u017eenia periklasu\u2013ferroperiklasu:<\/strong> Vzorky bl\u00edzke koncov\u00e9mu \u010dlenu MgO m\u00f4\u017eu obsahova\u0165 relat\u00edvne mal\u00e9 mno\u017estvo Fe\u00b2\u207a. Ich klasifik\u00e1cia z\u00e1vis\u00ed od chemick\u00e9ho zlo\u017eenia ur\u010den\u00e9ho anal\u00fdzou, nie od vizu\u00e1lneho vzh\u013eadu.<\/li>\n
  • Ferroperiklas v vysokotlakov\u00fdch assembl\u00e1chi:<\/strong> Materi\u00e1l nach\u00e1dzaj\u00faci sa v hlubok\u00fdch p\u00f4vodn\u00fdch skal\u00e1ch alebo miner\u00e1lnych inkl\u00fazi\u00e1ch m\u00f4\u017ee ma\u0165 zlo\u017eenie ovplyvnen\u00e9 tlakom, teplotou, f\u00fazivitou kysl\u00edka a s\u00fa\u010dasne pr\u00edtomnou miner\u00e1lnou aspo\u0148ou. Tieto geologick\u00e9 rozdiely nemusia nutne predstavova\u0165 samostatn\u00e9 miner\u00e1lne variety.<\/li>\n<\/ul>\n

    Farba by sa nemala pou\u017e\u00edva\u0165 ako hlavn\u00fd z\u00e1klad pre rozli\u0161ovanie t\u00fdchto kompozi\u010dn\u00fdch typov. Chemick\u00e1 anal\u00fdza je potrebn\u00e1 na ur\u010denie relat\u00edvnych mno\u017estiev hor\u010d\u00edka a \u017eeleza, pri\u010dom rentgenov\u00e1 difrakcia a in\u00e9 \u0161truktur\u00e1lne met\u00f3dy m\u00f4\u017eu by\u0165 pou\u017eit\u00e9 na potvrdenie kubick\u00e9ho \u0161trukt\u00fary a charakteriz\u00e1ciu zmien spojen\u00fdch s kompoz\u00edciou.<\/p>\n

    \n
    \n
    \n
    \n
    \n

    Kde sa nach\u00e1dza feroperiklasit?<\/h2>\n

    Ferroperiklase je hlavne spojen\u00e1 s vysokotlak\u00fdmi geologick\u00fdmi prostrediami namiesto oby\u010dajn\u00fdch povrchov\u00fdch rok\u00f4\u0148. Prirodzen\u00e9 v\u00fdskyt boli zaznamenan\u00e9 v hlbok\u00fdch origin\u00e1lnych miner\u00e1lnych asamble\u00e1ch, vr\u00e1tane ferroperiklase zachovan\u00e9ho ako inkluzie v diamantoch. V t\u00fdchto prostrediam m\u00f4\u017ee by\u0165 mineral uzavret\u00fd v hostite\u013eskom diamante po\u010das prepravy z h\u013abky k povrchu Zeme, \u010do umo\u017e\u0148uje sk\u00fama\u0165 jeho zlo\u017eenie a kry\u0161t\u00e1lov\u00fa \u0161trukt\u00faru po dosiahnut\u00ed hostite\u013eskou horninou menej hlbok\u00fdch podmienok.<\/p>\n

    Ferroperiklas je tie\u017e spojen\u00fd s vysokotlak\u00fdmi metamorfn\u00fdmi horninami, v ktor\u00fdch sa f\u00e1zy oxidov magn\u00e9zia a \u017eeleza st\u00e1vaj\u00fa stabiln\u00fdmi pri zv\u00fd\u0161enom tlaku a teplote. Jeho v\u00fdskyt z\u00e1vis\u00ed od celkovej chemick\u00e9ho zlo\u017eenia horniny ako aj od tlaku, teploty a oxida\u010dn\u00e9ho potenci\u00e1lu po\u010das minera\u013enej form\u00e1cie alebo n\u00e1sledn\u00e9ho vyrovnania. M\u00f4\u017ee sa vyskytova\u0165 spolu s vysokotlak\u00fdmi silik\u00e1tov\u00fdmi miner\u00e1lmi, in\u00fdmi oxidmi a miner\u00e1lmi obsahuj\u00facimi hor\u010d\u00edk a \u017eelezo.<\/p>\n

    Miner\u00e1l je zvl\u00e1\u0161\u0165 spojen\u00fd s hlubok\u00fdmi aspo\u0148ami mantly. Za podmienok odpovedaj\u00facich spodn\u00e9mu mantlu Zeme m\u00f4\u017ee feroperiklas s\u00fastavne existova\u0165 s vysokotlak\u00fdmi f\u00e1zami magn\u00e9ziovej \u017eelezovej silyk\u00e1tu. Jeho stabilita a zlo\u017eenie sa m\u00f4\u017ee meni\u0165 s h\u013abkou, preto\u017ee rast\u00face tlak ovplyv\u0148uje rozdelenie \u017eeleza a magn\u00e9zia medzi s\u00fastavne existuj\u00face miner\u00e1ly. Teplota a oxida\u010dn\u00fd potenci\u00e1l m\u00f4\u017eu tie\u017e ovplyvni\u0165 pomer Fe\/Mg a oxid\u00e1ciu \u017eeleza v s\u00fastave.<\/p>\n

    Prirodn\u00e9 vzorky s\u00fa \u010dasto mal\u00e9 a m\u00f4\u017eu sa vyskytova\u0165 ako zahrnutia, jemnozrnn\u00e9 agreg\u00e1ty alebo izolovan\u00e9 zrn\u00e1 vo vysokorotov\u00fdch skal\u00e1ch. Preto je feroperikl\u00e1s \u010dasto \u0161tudovan\u00fd pomocou mikroanalytick\u00fdch techn\u00edk namiesto tradi\u010dnej sk\u00famania rukou. Elektr\u00f3nov\u00e1 mikroprobn\u00e1 anal\u00fdza m\u00f4\u017ee ur\u010di\u0165 jeho pomer Mg\/Fe, zatia\u013e\u010do rentgenov\u00e1 difrakcia, ram\u00e1novsk\u00e1 spektroskopia a in\u00e9 met\u00f3dy m\u00f4\u017eu poskytn\u00fa\u0165 inform\u00e1cie o jeho kry\u0161talo\u0161trukt\u00fare a fyzik\u00e1lnom stave.<\/p>\n

    \n
    \n
    \n
    \n
    \n
    \n
    \n
    \n
    \n
    \n
    \n
    \n
    \n
    \n
    \n

    Ako identifikova\u0165 feroperiklasu<\/h2>\n

    Ferroperiklas m\u00f4\u017ee by\u0165 \u0165a\u017ek\u00e9 identifikova\u0165 len pod\u013ea vzh\u013eadu, preto\u017ee prirodzen\u00e9 vzorky s\u00fa \u010dasto jemnozrnn\u00e9, tmav\u00e9 alebo uzatvoren\u00e9 v in\u00fdch min\u00e9ralk\u00e1ch. Jeho zlo\u017eenie sa tie\u017e prekr\u00fdva s in\u00fdmi f\u00e1zami oxidov Mg\u2013Fe, najm\u00e4 s periklasom a w\u00fcstitom. Pre d\u00f4verhodn\u00fa identifik\u00e1ciu je teda potrebn\u00e9 inform\u00e1cie o chemickej zlo\u017een\u00ed a kry\u0161t\u00e1lovej \u0161trukt\u00fare, nie len o farbe, lesku alebo morfol\u00f3gii zrn.<\/p>\n

    \"ferroperiklas\"
    ferroperiklas<\/figcaption><\/figure>\n

    Chemick\u00e1 anal\u00fdza je jednou z hlavn\u00fdch met\u00f3d pou\u017e\u00edvan\u00fdch na charakteriz\u00e1ciu feroperiklasu. Elektr\u00f3novo-mikroprieskumov\u00e1 anal\u00fdza m\u00f4\u017ee ur\u010di\u0165 koncentr\u00e1cie magn\u00e9zia a \u017eeleza a stanovi\u0165 pomer Mg\/Fe jednotliv\u00e9ho zrnka. M\u00f4\u017eu by\u0165 meran\u00e9 aj \u010fal\u0161ie prvky, aby sa identifikovali men\u0161ie nahrady. Preto\u017ee pomer Fe\/Mg sa m\u00f4\u017ee ve\u013emi l\u00ed\u0161i\u0165, kvantitat\u00edvna anal\u00fdza je obzvl\u00e1\u0161\u0165 u\u017eito\u010dn\u00e1 pri rozli\u0161ovan\u00ed feroperiklasu od zlo\u017een\u00ed bli\u017e\u0161\u00edch k periklasu alebo w\u00fcstitov\u00e9mu koncov\u00e9mu \u010dlenu.<\/p>\n

    R\u00f6ntgenov\u00e1 difrakcia sa m\u00f4\u017ee pou\u017ei\u0165 na potvrdenie charakteristickej kubick\u00e9ho \u0161trukt\u00fary miner\u00e1lu. Nahradenie Fe\u00b2\u207a za Mg\u00b2\u207a ovplyv\u0148uje rozmery jednotkov\u00e9ho bunky, tak\u017ee meran\u00e9 parametre mrie\u017eky m\u00f4\u017eu poskytn\u00fa\u0165 \u010fal\u0161iu inform\u00e1ciu o zlo\u017een\u00ed. Av\u0161ak \u0161truktur\u00e1lne parametre s\u00fa tie\u017e ovplyvnovan\u00e9 tlakom, teplotou a fyzik\u00e1lnym stavom vzorky, najm\u00e4 ke\u010f sa sk\u00fama materi\u00e1l vytvoren\u00fd pod vysok\u00fdm tlakom po jeho odstr\u00e1nen\u00ed. Ramanova spektroskopia a in\u00e9 spektroskopick\u00e9 met\u00f3dy m\u00f4\u017eu poskytn\u00fa\u0165 \u010fal\u0161iu inform\u00e1ciu o \u0161trukt\u00fare a chemickej stave miner\u00e1lu, najm\u00e4 ke\u010f s\u00fa dostupn\u00e9 zrn\u00e1 ve\u013emi mal\u00e9ho rozmeru. Pre feroperiklas, ktor\u00fd je zachovan\u00fd ako inkluzia v diamante alebo inom hostite\u013eskom miner\u00e1le, nem\u00e1 necitliv\u00e9 analytick\u00e9 met\u00f3dy m\u00f4\u017eu by\u0165 obzvl\u00e1\u0161\u0165 u\u017eito\u010dn\u00e9, preto\u017ee inkluzia m\u00f4\u017ee ma\u0165 iba nieko\u013eko mikrometrov v priemere.<\/p>\n

    Hlavn\u00e9 miner\u00e1ly a f\u00e1zy, ktor\u00e9 m\u00f4\u017eu potrebova\u0165 by\u0165 rozli\u0161ovan\u00e9 od feroperiklasu, zah\u0155\u0148aj\u00fa perikl\u00e1zis<\/strong> a w\u00fcstit<\/strong>Perikl\u00e1z predstavuje koniec s vysok\u00fdm obsahom MgO, zatia\u013e\u010do w\u00fcstita predstavuje koniec s vysok\u00fdm obsahom FeO v s\u00fastave oxidov Mg\u2013Fe. Preto\u017ee tieto f\u00e1zy maj\u00fa bl\u00edzko s\u00favisiace \u0161trukt\u00fary a zlo\u017eenia, rozdiel sa nemus\u00ed v\u017edy daj\u00fa odl\u00ed\u0161i\u0165 spo\u013eahlivo na z\u00e1klade vizu\u00e1lnych charakterist\u00edk. Pri identifik\u00e1cii pr\u00edrodn\u00e9ho vzorky by mali by\u0165 teda zoh\u013eadnen\u00e9 chemick\u00e9 zlo\u017eenie, kry\u0161talografick\u00e9 \u00fadaje a geologick\u00e9 prostredie.<\/p>\n

    Aplik\u00e1cie a pou\u017eitie feroperiklasu<\/h2>\n

    Ferroperiklas nem\u00e1 stanoven\u00e9 pou\u017eitie ako priemyseln\u00e1 surovina, kame\u0148 alebo dekorat\u00edvny miner\u00e1l. Prirodzen\u00fd materi\u00e1l sa vyskytuje v\u00e4\u010d\u0161inou ako mal\u00e9 zrnie\u010dka, miner\u00e1lne inkl\u00fazie alebo s\u00fa\u010dasti vysokotlak\u00fdch miner\u00e1lnych assembl\u00e1ci\u00ed namiesto toho, aby bol extrahovan\u00fd pre komer\u010dn\u00e9 aplik\u00e1cie. Premenn\u00e1 zlo\u017eenie a typick\u00e9 geologick\u00e9 v\u00fdskyt obmedzuj\u00fa jeho pou\u017eitie ako konven\u010dn\u00fd miner\u00e1lny komodita.<\/p>\n

    Hlavn\u00e9 aplik\u00e1cie feroperiklasu s\u00fa spojen\u00e9 s mineralogick\u00fdm a experiment\u00e1lnym v\u00fdskumom. Prirodzen\u00e9 vzorky m\u00f4\u017eu by\u0165 analyzovan\u00e9 na sk\u00famanie chemick\u00fdch vz\u0165ahov medzi hor\u010d\u00edkom a \u017eelezom v oxidov\u00fdch min\u00e9rach a na ur\u010denie toho, ako sa tieto prvky rozd\u0435\u043b\u044fj\u00fa medzi s\u00fabe\u017en\u00e9 f\u00e1zy pri vysokom tlaku. Kompozi\u010dn\u00e9 \u00fadaje z feroperiklasu m\u00f4\u017eu by\u0165 tie\u017e kombinovan\u00e9 s inform\u00e1ciami z pr\u00edslu\u0161n\u00fdch miner\u00e1lov, aby sa \u0161tudovali tlak, teplota a podmienky kysl\u00edka pri tvorbe miner\u00e1lov.<\/p>\n

    Ferroperiklas sa \u0161tuduje experiment\u00e1lne, preto\u017ee jeho vlastnosti sa menia pri stla\u010den\u00ed. V\u00fdskum \u010dasto sk\u00fama \u00fa\u010dinky tlaku a teploty na jeho kry\u0161t\u00e1lov\u00fa \u0161trukt\u00faru, hustotu, pru\u017enos\u0165 a elektronov\u00fd stav \u017eeleza. Zmena medzi vysok\u00fdm spinom a n\u00edzkym spinom Fe\u00b2\u207a vyvolan\u00e1 tlakom je d\u00f4le\u017eitou s\u00fa\u010das\u0165ou jeho spr\u00e1vania sa za podmienok hlbok\u00e9ho zemsk\u00e9ho vn\u00fatra a m\u00f4\u017ee ovplyvni\u0165 nieko\u013eko merate\u013en\u00fdch fyzik\u00e1lnych vlastnost\u00ed.<\/p>\n

    V \u0161t\u00fadi\u00e1ch diamantov a in\u00fdch materi\u00e1lov poch\u00e1dzaj\u00facich z hlbok\u00e9ho p\u00f4vodu m\u00f4\u017eu vlo\u017eky feroperiklasu poskytova\u0165 inform\u00e1cie o podmienkach, ktor\u00fdm sa hostite\u013esk\u00fd miner\u00e1l v h\u013abke stretol. Preto\u017ee jednotliv\u00e9 vlo\u017eky m\u00f4\u017eu by\u0165 ve\u013emi mal\u00e9, analytick\u00e9 techniky ako elektr\u00f3nov\u00e1 mikroskopia, anal\u00fdza elektr\u00f3novej mikrosondy, rentgenov\u00e1 difrakcia, Ramanova spektroskopia a in\u00e9 spektroskopick\u00e9 met\u00f3dy sa \u010dasto pou\u017e\u00edvaj\u00fa namiesto tradi\u010dn\u00e9ho sk\u00famania vzorky.<\/p>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

    Ferropericlase is a magnesium\u2013iron oxide mineral with a composition generally represented by (Mg,Fe)O. It belongs to the periclase group and forms a solid-solution series between magnesium-rich periclase, MgO, and iron-rich w\u00fcstite, FeO. In its structure, Fe\u00b2\u207a substitutes for Mg\u00b2\u207a at equivalent divalent cation sites, allowing the composition to vary according to the relative proportions of […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":5066,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_seopress_titles_title":"Ferropericlase: Mineral Information, Properties & Occurrence","_seopress_titles_desc":"Ferropericlase is a magnesium\u2013iron oxide mineral with the composition (Mg,Fe)O. Explore its properties, crystal structure, formation, occurrence, identification, and uses.","_seopress_robots_index":"","_seopress_robots_follow":"","_seopress_robots_imageindex":"","_seopress_robots_snippet":"","_seopress_robots_primary_cat":"","_seopress_robots_breadcrumbs":"","_seopress_robots_freeze_modified_date":"","_seopress_robots_custom_modified_date":"","_seopress_robots_canonical":"","_seopress_social_fb_title":"","_seopress_social_fb_desc":"","_seopress_social_fb_img":"","_seopress_social_fb_img_attachment_id":0,"_seopress_social_fb_img_width":0,"_seopress_social_fb_img_height":0,"_seopress_social_twitter_title":"","_seopress_social_twitter_desc":"","_seopress_social_twitter_img":"","_seopress_social_twitter_img_attachment_id":0,"_seopress_social_twitter_img_width":0,"_seopress_social_twitter_img_height":0,"_seopress_redirections_value":"","_seopress_redirections_enabled":"","_seopress_redirections_enabled_regex":"","_seopress_redirections_logged_status":"","_seopress_redirections_param":"","_seopress_redirections_type":0,"_seopress_analysis_target_kw":"","footnotes":""},"categories":[1],"tags":[],"class_list":["post-5153","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-article"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/crystals.rocks\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5153","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/crystals.rocks\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/crystals.rocks\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/crystals.rocks\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/crystals.rocks\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=5153"}],"version-history":[{"count":8,"href":"https:\/\/crystals.rocks\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5153\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":5161,"href":"https:\/\/crystals.rocks\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5153\/revisions\/5161"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/crystals.rocks\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media\/5066"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/crystals.rocks\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=5153"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/crystals.rocks\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=5153"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/crystals.rocks\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=5153"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}